utorok 10. februára 2015

“So many books, so little time.” Frank Zappa



Ako tak čítam blogy, všade samé hlúpe, pre mňa zbytočné tipy. "Najzdravšia pleť" , "Najkrajšie večerné líčenie", "Starostlivosť  o vlasy" a pod. Ale, čo mi najviac na blogoch chýba sú knižné tipy, a preto som sa rozhodla vziať to knihy do vlastných rúk a podeliť sa s vami o knižky, ktoré stoja za to, aby ste ich prečítali do konca a poprípade aj mali vo vlastnej knižnici. (názvy kníh sú klikateľné)


                              
V staršom príspevku som písala recenziu o tejto knihe, tak keď máte chuť, si ju prečítajte.

Frida je láska. V knihe je výber z Fridiných súkromných listov, básní, textov...Dozviete sa veľa o jej podnetoch, dôvodoch, prečo začala maľovať, o jej sklamaniach, vášniach, túžbach, láskach...

Milujem hudbu Nicka Cave ale aj jeho knihy. Paradoxom je, že najprv som čítala jeho knihy, potom som sa dostala aj k hudbe. Ten nový album( Push the sky away) je fakt sila. Vždy ma vie emociálne vycicať. A kniha o zajačikovi? Prečítajte si.


Citát z knihy "Láska je ako fialka v púšti,
tak mi ju vy kokoti v tej púšti nájsť skúste." hovorí za všetko.

Knihu tvorí osem poviedok a panoptikum rôznych postavičiek ( umelci, básnici, režiséri, krčmári, hudobníci), ktorí prežívajú najsilnejšie emócie, nenávidia, potom milujú, kričia, neznášajú celý svet, bijú sa za pravdu....


V. Šikulová sa v knihe "vyrozprávala" zo svojich smútkov, ťažkostí, trápení...A ja tiež. Kniha na mňa pôsobila ako Šikulovej psychická očista. Určite sa vám stalo, že ste sa pri filme rozplakali, ale stalo sa vám to aj pri knihe? Mne áno. Plakala som a čítala Domček jedným ťahom.

"Rado sa chcel vždy stať jamkou,
a preto sa zahĺbil do seba."

Zbierka krátkych próz a humoresiek. Vtipné, výstižné a univerzálne.

Prečítala som celú trilógiu. Harukamiho knihy sú ako magnet. Pritiahnu vás svojou čarovnou jednoduchosťou a tajomnou atmosférou.

Miesto deja je rozpadnuté, opustené divadlo. Hrdinovia príbehu nájdu v novinách tajomný inzerát, v ktorom sa píše....Organizátor pobytu sazbláznil a zničil im všetky zásoby jedla. Hrdinovia musia nájsť spôsob ako sa dostať von a spôsob ako prežiť. Postavy v príbehu sú tragikomické, animálne, univerzálne

Piata loď mi veľmi pripomína Veľký zošit od Agoty Kristof.
Kniha je krutá, tragická, surová, násilná, no napriek tomu skrýva v sebe ľudskosť.




Prajem pekný deň a pustite si pesničku. :)


                                          


If a book is well written, I always find it too short

Umieranie ako každodenná súčasť života


Autorkou knihy Obrazy zo života M. (2013) je slovenská spisovateľka, prekladateľka a v profesionálnom živote psychiatrička Svetlana Žuchová. Žuchová debutovala zbierkou poviedok Dolce de Leche (2003), ktorá bola ocenená prémiou Literárneho fondu. V roku 2006 vydala novelu Yesim a stala sa finalistkou ceny Anasoft Litera. O päť rokov neskôr jej vyšiel román Zlodeji a svedkovia (2011), s ktorým sa opäť zaradila do finále súťaže Anasoft Litera.


Ústrednou postavou novely Obrazy zo života M. je Marisia. Novela zachytáva jej  životný príbeh, v období keď pracuje ako mladá nemocničná sestrička, ktorá sa vyrovnáva s umieraním a neskôr smrťou matky. Po matkinej smrti sa Marisia rozhodne natrvalo vrátiť z Viedne na Slovensko a začína rekapitulovať svoj život.

V texte knihy sa nevyskytujú metafory a autorka stavia na kontraste závožnosti témy (umierajúca matka) a sterilnosti jazyka. Tieto dve opozície v knihe fungujú, a tak umieranie, smrť nepôsobí na čitateľa ťažkopádne alebo zaťažujúco. (Na maminom umieraní som sa podieľala každý týždeň od piatku popoludnia do nedeľného obeda, keď som sa autobusom vrátila na stanicu“ Žuchová, s.117)

Svetlane Žuchovej sa podarilo vytvoriť vzťah medzi Marisiou a čitateľom práve vďaka hrdinkinej racionalite, jej analytickej schopnosti a vnútornému pokoju. Hoci postava mladej sestričky môže po prvých stránkach knihy pôsobiť na čitateľa chladne, tvrdo, ba priam kruto (vďaka záznamu mechanicky sa opakujúcich činností), ba čitateľovi sa môže zdať, že nám Žuchová zámerne nedovolí preniknúť do Marisinho vnútra, opak je pravdou. V tvrdosti, náročnosti na seba samú, na stanovených opakujúcich pravidlách, sa v Marisii ukrýva výnimočnosť, zraniteľnosť, krehkosť, bolesť a silné prežívanie matkinho umierania.  Odvnútornenie je jej spôsob ako sa s matkinou stratou (možno) dokáže vyrovnať. 

Žuchová nedáva návod ako sa so smrťou vyrovnať, neapeluje, nepoúča, iba prostredníctvom hlavnej hrdinky hľadá cestu ako sa vyrovnať s ťažkými životnými situáciami, ktoré sa môžu objaviť v hocijakom živote, možno i v tom našom...
ja, City Lights Bookstore, San Francisco 

P.s : knihu si určite prečítajte a k nej si pustite pesničku :)
pekný deň !

pondelok 9. februára 2015

„Why did you fucked up your lives?“ „Hey man, I really don' t know.“

The Affair(2014)
Dráma / psychologický




  Nový americký seriál od Showtime sa zameriava na psychologický rozklad dvoch hlavných postáv, ženatého Noaha a vydatej ženy Alison. Najpríťažlivejšou časťou tohto seriálu je práve forma rozprávania prostredníctvom optiky dvoch protagonistov. 

Každá epizóda je rozdelená na dve podepizódy, v ktorej je príbeh podaný najprv prostredníctvom spisovateľa Noaha Sollowaya a čašníčky Alison, ktorí si začnú románik počas jeho letnej rodinnej dovolenky na ostrove. Pre diváka je zaujímavé vidieť ten istý príbeh, z rôznych perspektív. Ten istý príbeh, dva krát inak. Ona, on a iskry vzájomnej príťažlivosti. Alison(Ruth Wilson) je jedna z najdepresívnejších seriálových postáv aké poznám. 
Seriál The affair je psychologická vzťahovka s temnejšou atmosférou a kriminálním podtextom, ktorý dostane priestor až v druhej sérií. Pre seriál je kľúčové pomalé tempo a najmä odkrývanie tajomnej minulosti postáv. Aj napriek tomu, že seriál sa nesie v pomalom tempe, vďaka tomu nás seriál vťahuje do príbehu najmä svojou atmosférou, ktorá je nanajvýš intímna. Každá epizóda je nabitá takými iskrami príťažlivosti a takou hĺbkou, že sa nám seriál vrýva pod kožu stále viac. Psychologizácia hlavných postáv ide do takej hĺbky, že nasávam každú sekundu, len aby som neprišla o jediný pohľad, úsmev, gesto postavy.

P.s : Tých posteľných scén mohlo byť menej, ja som nepotrebovala ani jednu, stačil by len náznak, a puto, ktoré sa medzi nimi vytvorilo by bolo o to silnejšie. To je sila umeleckých diel, keď zostanú niektoré veci len naznačené a nedopovedané...